14. kapitola Stávka I.časť
„Už sa nevieš dočkať, však? Nie si zvedavá kam ťa Triediaci klobúk zaradí? Akú fakultu by si si vybrala? Ja by som určite chcela ísť do Chrabromilu. Je vzrušujúce vedieť o sebe, že si odvážna, nemyslíš?“
Prenikavo zelené oči netrpezlivo prehľadávali Veľkú sieň. Na posledných milión otázok len súhlasne prikyvovala. Behom pár minút niekoľkokrát skontrolovala profesorský stôl, aby sa usitila, že sú tam naozaj všetci. Začula ako sa Jane nadychuje k ďalšej sérii nekonečných otázok... „Pst! Poď sa pozrieť. Už to začne!“ Len čo sa Jane priblížila k pootvoreným dverám, Dumbledor vystúpil dopredu, prehovoril a s jeho slovami stíchla celá sieň: „Vítam vás v ďalšom roku na Rokforte. Prajem vám všetkým nech je rovnako a ešte viac úspešný ako ten minulý... Okrem bežných záležitostí bezpečnosti a zákazov, ktoré s vami určite počas školského roka prekonzultuje náš školník pán Filch,mám pre vás dve prekvapenia. Ale najskôr pristúpime k triedeniu.“
Jane natešene vzdychla, keď sa Triediaci klobúk vzniesol kúsok nad stoličku. Christabel zaregistrovala takmer nebadaný pohľad, ktorým sa jej krstný uistil o tom, že všetko sleduje tak, ako jej kázal.
A potom sa z úst Triediaceho klobúka ozvali prvé slová...
„Rok čo rok tu triedim ľudí,
nebojím sa smrti, biedy.
Mnoho rokov som tu prežil,
schopnosti vaše nezneužil...
Skôr ako dnes rozhodnem,
príbeh vám dávny rozpoviem...
Vráťme sa do vekov minulých,
medzi drakov a mágov tajomných.
Vtedy ťažká doba bola,
hriech, klamstvá a veľká zloba...
Mocná čarodejov sila,
slávny Rokfort stvorila...
Štyri múdre hlavy,
čarovnú školu svetu dali.
Ich mená všetci poznáme,
klobúky pred nimi skladáme...
Nastali časy pokojné,
no zlo sa prebudilo tajomné...
Hoc moje varovanie prišlo,
ničivej skaze nepredišlo.
Jeden z nich zatúžil po moci,
vykradol sa z hradu v čase temnej noci...
Nikdy viac nenašli spoločnú reč,
čarovné priateľstvo bolo preč...
Tak i dnes vás všetkých varujem,
smrť, ktorá prichádza nikomu neprajem.
Smutné je, že vzišla z našej školy,
odrazu zabíja proti našej vôli...
Žije medzi nami tíško,
no i tak ju cítim veľmi blízko...
Dvaja ľudia medzi múrmi tohto hradu sú vyvolení,
možno ich láska náš temný život zmení...
Dnes medzi nás nádej zavíta,
hoc čaká ju príšerná obeta.
Vzdá sa všetkého čo miluje a bude milovať?
Na túto otázku neviem odpovedať...
Dá sa taká záťaž zvládnuť?
Vytrvať a nepodľahnúť?
On medzi nami šiesty rok žije,
v hrudi mu odvážne srdce bije...
No vzdá sa on nádeje?
Šťastný život nám dopraje?
A svoj vlastný smrťou poznačí,
Bolesťou svoje srdce umlčí?
Zaslúži si niekto niesť také bremeno,
ktoré bolo zoslané na ľudské plemeno?
Pamätajte však opäť,
aj vy musíte zložiť obeť...
Za svoj život vás môžem varovať len dva krát.
Vedzte, že teraz je to posledný krát.
Moje ústa okrem triedenia navždy zavrú sa.
Varoval som vás, čarodejníci všetci – spojte sa.
Tak vítam vás tu všetkých v tento čas,
prváci pristúpte, nech roztriedim vás.
Christabel onemela...
Rovnako ako celá Veľká sieň... A potom vypukla hlasná vrava. Christabel odstúpila od dverí a sadla si do mäkkého kresla. Hlavou jej vírili verše, ktoré práve počula. Nevnímala Jane, ktorá ju ťahala za rukáv habitu, až po kým k nej neprenikol jej hlas. „Poď sa rýchlo pozrieť.“ Christabel vstala a opäť pristúpila k dverám. Do Veľkej siene práve vstupovala profesorka McGonagallová a za ňou dlhý rad prvákov. Christabel preletela pohľadom po fakultných stoloch. Jej pohľad upútali Záškodníci. Zdalo sa, že sa dobre bavia. Sledovala ako sa Sirius naklonil ponad stôl smerom k Jamesovi a niečo mu povedal. Súdiac podľa jeho úsmevu to bola provokácia.
„No tak James, ak budeš na Evansovú toľko pozerať vypáliš jej dieru do chrbta. Prečo sa na ňu proste nevykašleš? Ostatní čakajú, nezabúdaj,“ podpichol ho Sirius a žmurkol na neďaleko sediacu blondínku. Remus sa zamračil na Petra, ktorý sa škrekľavo rozchichotal. James sa pousmial ale neprestal sledovať záplavu ryšavých vlasov sediacich obďaleč. „Tichošľap aj teba to raz čaká, nájdeš si skromné, pekné, vidiecke dievča, ktoré ťa bude chcieť aj napriek tvojmu výzoru.“ Remus sa rozosmial, pretože s každým Jamesovým slovom sa Siriusovo obočie neveriacky dvíhalo vyššie.
„No tak Paroháč,“ zavrčal Sirius,“ ty veľmi dobre vieš, že môžem mať ktorékoľvek dievča na tejto škole.“
„Cítim tu stávku,“ konverzačne prehodil Remus, sledujúc Siriusa,ktorý sa otočil k hnedovlasému dievčaťu,ktoré sedelo vedľa neho a hltalo ho očami.
„Mia, uvedomuješ si, že už viac nedokážem odolať tvojim nádherným očiam?“Naklonil sa k nej, položil jej ruku na koleno a posúval ju vyššie. Napriek tomu sa v jeho hlase neodrazil žiaden cit a jeho oči zostávali rovnako chladné. Hnedovláska nadšene vzdychla, no potom sa jej oči pretočili a ona sa zviezla z chrabromilskej lavičky na zem. Madam Pomfreyová vyskočila z profesorskej stoličky a rozbehla sa k nim. James sa začal smiať. Madam Pomfreyová skontrolovala dievčaťu pulz a kúzlom ju prebrala k vedomiu, pričom jej pomáhala posadiť sa.
„Black! Čo si vlastne o sebe myslíte?“ zúrila. Čím viac Siriusovi nadávala, tým viac sa James smial. „Že ste protivný, arogantný a drzý som zistila už v prvom ročníku. Ale, že nemáte ani rozum, tak to je už vrchol. Prestaňte sa tu vyškierať na všetkých okolo a venujte sa nejakej normálnej činnosti, ktorá by bola prínosná pre túto školu!“
„Vaše želanie je pre mňa rozkazom. Madam Pomfreyová myslíte, že by som vás niekedy mohol pozvať na kávu?“ usmial sa na ňu Sirius a žmurkol na stále omámenú Miu. Tentokrát sa musel aj Remus otočiť, aby zakryl úsmev, ktorý sa mu zjavil na tvári. „Drahý pán Black, budem vám musieť zariadiť pobyt u svätého Munga a vám takisto pán Potter, ak sa neprestanete tak šialene smiať. Tu máte, vypite to!“ Vzala Jamesov pohár s tekvicovým džúsom, naliala mu do neho elixír na ukľudnenie a počkala, kým pohár nezostal prázdny. Potom vrhla na Siriusa ešte jeden prísny pohľad a odišla. Keď Dumebledor vstal, aby opäť prehovoril, Veľká sieň stíchla.
„Sľúbil som vám moji milí študenti dve prekvapenia. Je na čase, aby náš Triediaci klobúk rozdelil nielen našich nových prvákov, ale aj dve nové študentky, ktoré budú navštevovať šiesty ročník Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Kedže doterajšie okolnosti im neumožňovali študovať spolu s vami, bol by som rád, ak by ste sa im snažili prvé mesiace v novom prostredí spríjemniť. V tejto veci by som sa rád obrátil hlavne na prefektov fakúlt, do ktorej budú dievčatá zaradené. A teraz prejdeme k samotnému triedeniu.“
Dumbledor sa na všetkých usmial, Phillips sa napäto vystrel.
„Počuj Jamie, stavím sa, že prvú z tých dvoch dostanem.“
„Tak táto stávka je pre mňa jasné víťazstvo Sirius. Beriem to,“ usmial sa a zodvihol svoj pohár na prípitok...
McGonagallová pristúpila k Triediacemu klobúku a zodvihla ho zo stoličky, prečítajúc prvé meno na svojom zozname: „Jane Andersová!“
Dvere sa s vrzgotom otvorili a ohlušujúce ticho prerušil výbuch Jamesovho smiechu a nešťastný Siriusov výkrik: „Nieeee!“
Komentáře
Přehled komentářů
Strasne sa mi to paci. Keby to bolo na facebooku tak klikam hned "Like"
pokracuj, pokracuj...
genialne
(mirka, 14. 2. 2012 21:18)