Jdi na obsah Jdi na menu
 


15.kapitola - TI AMO

6. 2. 2014

 

                      TI AMO
 
    Sirius zodvihol hlavu a dych sa mu zasekol v hrdle. Nedokázal z nej spustiť zrak... Mal pocit, že všetko naokolo stíchlo. Nevnímal ostatných, ani potlesk pre nových prvákov. Jeho oči sa vpíjali do postavy, ktorá kráčala k nim. Zatúžil ponoriť svoju ruku do tej úžasnej záplavy čiernych vlasov, zatúžil privoňať k nim, cítiť ich hebkosť... Tie plné pery ho vyzývali k bozku. Už teraz tušil, že keď ochutná tie božské pery, nikdy nebude chcieť prestať...
A rovnako, skôr ako jej pozrel do očí vedel, že ona mu to nikdy nedovolí...Sledoval ako zamierila presne k miestu oproti nemu a v duchu ju za to preklínal, pretože vedel, že jej tvár bude neustále priťahovať jeho pohľad.
„No tak Tichošlap,prestaň na ňu toľko zízať,“ napomenul ho James ale jeho hlas znel trošku zachrípnuto. Sirius sa zamračil a vrhol temný pohľad na metlobalového kapitána, ktorý jej venoval úsmev a uvoľnil miesto vedľa seba.
Rovnako dobre však mohol zazerať na celé osadenstvo školy, kedže žiadostivé pohľady, ktoré sa upreli k jej miestu by v okamihu zapálili celý Rokfort a všetky zvyšné pohľady by ho zrovnali zo zemou.
Naozaj bola najkrajšou bytosťou akú kedy videl a to sa už stretol aj so svojou vzdialenou sesternicou vílou. Sledoval ju ako sa naklonila k Remusovi, aby ho o niečo požiadala a na tvári jej zažiaril úsmev.
S odfrknutím sledoval ako sa Evansová k nej naklonila, aby sa s ňou zoznámila.
„Ahoj, volám sa Liliy Evansová a som hlavná prefektka. Keď skončí hostina, zavediem ťa do našej klubovne a zajtra ti môžem poukazovať hrad.“
„To by bolo od teba veľmi milé. Ďakujem,“prehovorila Christabel a Sirius sa pristihol pri nečakanej túžbe, aby nikdy neprestala.
Odrazu ho James buchol do ramena: „Pozri Tichošlap, kto k nám prichádza!“ James takmer vrčal na prichádzajúceho.
Lucius Malfoy zastal pri chrabromilskom stole a odkašlal si, aby na seba upozornil. Všetci chrabromilčania spozorneli, okrem Christabel, ktorá si ho vôbec nevšímala a usmievala sa na všetkých okolo.
Malfoyov nacvičený úsmev povädol. Sirius sa uškrnul.
Zdalo sa, že aj Christabel už spozorovala zmenu atmosféry, protože sa zvedavo otočila a na čakajúceho Luciusa spýtavo zdvihla obočie.
„Slečna Kolhenová, rád by som sa Vám predstavil. Moje meno je Lucius Malfoy a som hlavný prefekt zo slizolinskej fakulty.“ Christabel takisto predviedla jeden zo svojich dokonale nacvičených úsmevov a vložila svoju ruku do jeho natiahnutej dlane. Sirius chvíľu zvažoval, či by si za otrhnutie ruky spolužiakovi vyslúžil vylúčenie.
„Som rada, že Vás spoznávam Lucius a naozaj stačí len Christabel,“ ponúkla mu a dôrazne svoju ruku stiahla.
Luciusov chlípny pohľad prešiel po jej tele a len silou vôle sa nestriasla odporom.
„Verím, že sa uvidíme čo najčastejšie na našich hodinách.“
„To určite. Ak ma teraz ospravedlníš, rada by som pokračovala v hostine,“ stále mu hľadiac do očí. Inštiktívne vnímala zamračené pohľady spolužiakov a znepokojené pohľady profesorov.
„Samozrejme,“ skúšajúc svoje šťastie pokračoval, „alebo by si sa mohla pridať k nám.“
Počula ako sa Lily prekvapene nadýchla, to už ale pred Christabel stál Sirius s Jamesom.
„Prišiel si o rozum Malfoy?“ zúril Sirius. „Ona nikam nepôjde a ty zmizni naspäť k svojím prašivým kamarátom, kým sa nerozhodnem, že šestnásť rokov života je pre takú špinu ako ty viac než dosť!“
Skôr ako stihol Malfoy zareagovať, Christabel sa postavila: „Je mi ľúto Lucius ale tvoju ponuku budem musieť teraz odmietnuť. Iste chápeš, že sa najskôr potrebujem v novom prostredí zorientovať a všetko spoznávať postupne, však?“
Sirius na jej tvári zazrel nevinný úsmev a pochopil, že sa snaží zachrániť situáciu.
„Samozrejme Christabel, moje pozvanie stále platí.“
Po jeho tvári sa roztiahol spokojný úsmev, ktorý venoval Jamesovi a Siriusovi.
Christabel sa opäť posadila s úmyslom konečne sa najesť, keď ju vyrušil nahnevaný hlas.
„Radím ti, aby si si na Malfoya dávala pozor! Nie je taký ako vyzerá. Je zákerný a pri prvej príležitosti ti ublíži. Takže by si mala svoje romantické srdiečko utíšiť a držať sa od neho.“
Videla na červeno… Nemohla tomu uveriť… Zažmurkala, zaostrila pohľad na Siriusovu tvár a bez toho, aby dala najavo svoju zúrivosť odpovedala: „Zaujímavé ale mňa skôr varovali pred Siriusom Blackom. Takže ak ho poznáš, môžeš mi ho kedykoľvek ukázať!“
Sirius sa zamračil, Christabel sa usmiala…
Od stola sa ozval smiech a James radšej kamaráta stiahol k sebe. „Vykašli sa na to Sirius, nebude trvať dlho a príde na to sama.“
„Nemám v úmysle dovoliť Malfoyovi na ňu položiť čo i len prst!“ zavrčal Sirius a zvyšok hostiny sa len prehrabával vidličkou v tanieri.
Lily sa so záujmom naklonila k Christabel a pošepky sa jej spýtala: „Ty si vedela, že ON je Sirius Black?“
„Áno,“odvetila jej krátko.
Lily sa zachichotala: „Nikdy som nikoho nevidela takto usadiť samotného Blacka. A to si tu dnes ešte len prvý deň. Vyzerá, že bude kľudný ďalší týždeň.“
Christabel s ňou nesúhlasila. Stačilo si všimnúť jeho sklonenú hlavu, napätý chrbát a mykanie svalu na jeho sánke. Zúril a to poriadne. Takisto ale dokázala vycítiť jemný tieň bolesti, ktorý sa nad ním vznášal.
Nechcela mu ublížiť. Konala inštinktívne…
Zdalo sa, že vycítil jej pohľad a ich oči sa stretli. V jeho očiach oheň, v jej ľad…
Cítila ako sa ten ľad v nej roztápa až kým jeho tvár nepreťal arogantný úsmev. Provokoval ju…Vedela to, poznala ho a predsa ju to zaskočilo.
Pripravená oplatiť mu to rovnakou mincou postrehla za sebou pohyb až v poslednej chvíli, no stihla sa otočiť predtým ako jej na plece dopadla ruka jej krstného otca a s nevyslovenou otázkou mu pozrela do zamračenej tváre.
„Slečna Kolhenová, poďťe na za mnou. Potrebujem s Vami prebrať pár dôležitých vecí a hostina už pomaly bude končiť.“
„Samozrejme, pán profesor.“ Poslušnosť nebola jej silnou stránkou ale zdalo sa, že mu na tom rozhovore záleží.
Ospravedlnila sa spolužiakom a nasledovala ho do vstupnej haly k schodisku.
„Som rád, že ťa Triediaci klobúk zaradil do Chrabromilu. Je to dobrá fakulta. Viem, že som ti to mohol povedať aj neskôr ale chcem, aby si vedela, že tvoji rodičia by na teba boli pyšný. JA SOM NA TEBA PYŠNÝ!“ zdôraznil.
Namiesto toho, aby ju jeho slová potešili, pocítila v hrudi obrovskú bolesť. Musela zatvoriť oči a zhlboka sa nadýchnuť, aby vôbec dokázala odpovedať.
„Nerozumiem, prečo o nich hovoríš akoby zomreli. Ty prvý by si nemal strácať nádej…“ Tie slová vyšli z jej úst úplne potichu ale keby mohla kričala by na neho dovtedy, kým by vládala.
Zmeravel, neuvedomil si to. Boli tak dlho preč… Natiahol k nej ruku ale zastavil ho jej odmietavý výraz.
„Nehovor tak o nich nikdy viac,“zašepkala, no hlas sa jej zlomil. Bez obzretia vybehla po schodoch k chrabromilskej klubovni.
Ani jeden z nich si nevšimol osobu opretú o kamennú stenu skrytú v tieni. A hoci rozhovor, ktorý sa udial medzi profesorom elixírov a novou študentkou nezachytil, obraz, ktorý sa mu naskytol vyvolal zamračenie na Siriusovej tvári...
„Ako vedela, ktorým smerom je naša fakulta?“
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář