2.kapitola - Strážca ohňa
Plamene sa postupne vytrácali. Posledné zvyšky prikrývok pomaly dohorievali. Ohlušujúce ticho narušil nepatrný pohyb na chodbe. Obhorené dvere takmer úplne prikrývali dve bezvládne ležiace telá. Ozval sa bolestný ston. Jedno z tiel sa slabo zachvelo. Zakrvavená ruka nahmatala ležiaci prútik na zemi. Ľahké mávnutie bolo sprevádzané bolestivým zasyčaním a dvere v tom okamihu zmizli. Dumbledor sa s námahou posadil a uprel pohľad svojich modrých očí na telo ležiace vedľa neho. Profesorka transfigurácie sa práve v tej chvíli prebrala. Zmätene zažmurkala, kým si uvedomila čo sa stalo. Prudko sa posadila a nazlostene si zotrela z tváre pramienok krvi. „Čo sa vlastne stalo Albus?“ spýtala sa.
„No to o chvíľu zistíme,“ odpovedal jej. Pomohol jej vstať a potom obozretne prekročil prah dverí. McGonagallová ho nasledovala. Naskytol sa im pohľad na značne zdemolovanú izbu a ležiace telo. Dumbledor ju rýchlo prezrel. Na čele mala škaredú ranu a bola v bezvedomí. No zdalo sa, že žiadne ťažšie zranenia neutrpela. Habit mala na viacerých miestach roztrhnutý. Hoci pred chvíľou zazrel jej telo zachvátené plameňmi, teraz po ňom na nej neostali žiadne stopy. No aj na to existovalo vysvetlenie.
„Je v bezvedomí. Odnesieme ju k madam Pomfreyovej. Tu tak či tak, teraz nemôže zostať.“
Postavil sa k oknu a pár krát zložito mávol prútikom. „Reparo.“ Opravené dvere sa opäť zjavili na svojom mieste. O chvíľu izba vyzerala rovnako ako keď ju pred jedenástimi rokmi zariaďoval. Opäť mávol prútikom a bezvládne telo sa zdvihlo do výšky. Jemnými pohybmi prútika ho usmerňoval do nemocničného krídla. McGonagallová ho nasledovala, pričom sa snažila zotrieť si z tváre zvyšky krvavých šmúh.
„Albus, čo sa stalo?“ zvolala madam Pomfreyova vystrašene. „Polož ju sem. Ale... veď to je Jessica. Nemali ste mať s ňou IBA vyučovanie?“ spýtala sa zamračene. „Áno Poppy, no mierne sa to skomplikovalo. Prezri potom prosím ťa aj Minervu.“ Madam Pomfreyová sa okamžite pustila do práce. Priniesla z kancelárie dve fľaštičky elixírov a ich obsah naliala Jessice do úst, pričom ju kúzlom prinútila prehltnúť. „Kostro-rast jej podám až keď sa preberie. Má zlomené dve rebrá a teraz by to bolo nebezpečné. Máte šťastie. Pred chvíľou som prepustila Jasona. Takže sa nemusíme báť odhalenia. “ Potom pristúpila k profesorke. „Episkey.“ Kúzlom jej ošetrila krvácajúcu ranu na hlave. No Minerva sa neprestávala mračiť. „Čo sa deje Minerva? Hádam sa na to dievča nehneváte?“ spýtal sa Dumbledor. „Nie, samozrejme, že sa nehnevám. Keď to už musíte vedieť Dumbledor, tak sa mračím preto, lebo ma zložili obyčajné dvere!“ Albus sa pobavene zasmial. „Teraz ste mi pripomenuli prečo som vás zamestnal. Táto škola potrebuje váš nevyčerpateľný optimizmus. A dovolím si vás upozorniť, že nie ste jediná, kto tie dvere nezvládol.“ Po tých slovách sa mu v očiach opäť zjavili nezbedné iskričky. „Myslím, že je zbytočné aby ste tu dnes ostávali Albus. Má slabý otras mozgu. Po takej rane je nepravdepodobné, že by sa prebrala skôr ako zajtra,“ poznamenala Poppy. „Myslím, že máte pravdu.“ V tom sa ošetrovňou rozľahol tlmený ston a tri hlavy sa súčasne ako na povel otočili k posteli. „Tak sa zdá, že s vami niekto nesúhlasí Poppy,“ poznamenala trochu prekvapene Minerva...
Ucítila nepríjemnú vôňu nemocničného krídla. Už tu párkrát bola keď sa zranila. Opatrne sa pokúsila pohnúť. Hlavou jej preletela prudká bolesť, ktorá ju prinútila zastonať. Pootvorila oči a zaostrila do tmy. Začula hlas profesorky transfigurácie, no obsah jej unikol. Hlavu jej zamestnávala stupňujúca sa bolesť. Zhlboka sa nadýchla, aby sa jej myseľ trošku vyjasnila. No zlomené rebrá bolestivo protestovali. Niekto k nej pribehol. Bola to madam Pomfreyová. Rýchlymi pohybmi prútika ju opäť vyšetrila a neveriaco pri tom krútila hlavou. „Ako sa cítiš?“ spýtal sa Dumbledor láskavým hlasom. Uškrnula sa. „Ako po výbuchu, pán riaditeľ.“ Dumbledor sa usmial. Jessica sa na neho skúmavo zahľadela. „Čo sa vlastne stalo pán profesor?“ spýtala sa opatrne.
„Poppy boli by ste taká láskavá a nechali by ste nás o samote? Musím sa s Jessicou porozprávať.“ Jeho hlas znel odrazu naliehavo.
Madam Pomfreyová sa nesúhlasne zamračila a otvorila ústa s úmyslom protestovať. No potom si všimla Dumbledorov neústupčivý pohľad, a tak len poznamenala: „Len jej dám vypiť Kostro-rast. Tie rebrá sa budú hojiť trošku dlhšie. Musím ich spevniť obväzom.“
McGoangallová sa zdvihla k odchodu.
„Minerva, vy môžete ostať,“ oslovil ju Dumbledor bez toho aby sa obzrel. Jediným mávnutím prútika vyčaroval k posteli dve pohodlné kreslá.
Jessica sa zamračila na fľašku s elixírom, ktorú jej madam Pomfreyova podávala. Vedela ako odporne ten elixír chutí. Pred dvoma rokmi si zlomila ľavé zápästie. Pri tej spomienke sa pousmiala a na jeden raz vypila horký obsah fľašky. Striaslo ju odporom. Madam Pomfreyová švihla prútikom a vyčarovala zo vzduchu obväzy. Po ďalšom mávnutí sa jej začali obväzy omotávať okolo hrudníka...
Nedočkavo sa zahľadela na Dumbledora. Bola si istá, že má nejaké vysvetlenie na to, čo sa jej stalo. Opäť sa pousmiala pri pomyslení na svoj strach, že ju Dumbledor opustí. Miesto toho bol teraz pri nej v nemocničnom krídle a v jeho tvári nebola ani štipka hnevu. Madam Pomfreyová za sebou zavrela dvere svojej kancelárie a obaja profesori sa posadili do pripravených kresiel.
„Najskôr mi presne popíš čo sa stalo,“ prehovoril Dumbledor a zadumane si spojil končeky svojich prstov.
„Sedela som na posteli a premýšľala. Neuvedomila som si čo sa deje, no moje ruky sa zrazu rozhoreli modrým plameňom. Vykríkla som a vtedy ma asi začula profesorka McGonagallová. Vystrašilo ma to. Nikdy sa nič také nestalo. Ten oheň sa rozširoval, kým ma celú nepohltil. A vtedy som začula váš hlas. Utiahla som sa do kúta, no oheň preskočil aj na závesy. A potom vzbĺklo všetko na okolo...“ Na chvíľu stíchla, aby mohla prehltnúť hrču, ktorá sa jej vytvorila v hrdle.
„Všetko zahalil dym. A keď ste otvorili, ten oheň vyšľahol až k stropu a potom sa rozšíril aj k dverám. No a zvyšok poznáte... Ten výbuch ma odhodil do steny. Pocítila som prudkú bolesť v hlave a v hrudníku a tesne predtým ako som omdlela, som si všimla, že dvere už nie sú tam kde by mali byť. Čo to bolo pán profesor?“
„Predtým ako ti odpoviem, potrebujem poznať odpovede na pár otázok,“ odvetil pomaly. „Ten oheň ti na tele nezanechal žiadne stopy. Cítila si ho?“
„Nie... necítila...uvedomila som si ho, až keď mi pohľad padol na moje ruky. No ale vlastne...“ dokončila rozpačito.
„Potrebujem všetky podrobnosti.“ upozornil ju.
„Áno, pán profesor. No v skutočnosti, to bol divný pocit. Cítila som ho a zároveň necítila. Nebolo to ako skutočný oheň. Nepálil ma a ani plamene nemali obvyklú farbu. Ten oheň ma na pokožke chladil a jeho plamene boli modré.“
Dumbledor pokýval hlavou, akoby bol s jej odpoveďou spokojný.
„Skús sa zamyslieť nad momentom, kedy oheň nabral na intenzite. Aký si mala vtedy pocit?“
Jessica sa zamračila a potom trochu váhavo odpovedala: „Pokým som si ho neuvedomila, horeli len moje dlane. Keď som si to všimla, vystrašilo ma to, a v tom momente sa rozšíril na celé moje telo. No potom ste prišli vy... Vtedy som pocítila obrovskú hrôzu a zároveň neuveriteľný šok keď sa dvere otvorili.“
Dumbledor chápavo prikyvoval.
„Vy teda chcete povedať, že... ten oheň živili moje pocity?“
„Áno, domnievam sa, že áno,“ odvetil spokojne.
„Takže v skutočnosti som na vás zaútočila ja?“ spýtala sa zdesene.
„No dá sa to nazvať aj tak, ale to je myslím dosť prehnané. V každom prípade, teraz vieme čo sa naozaj stalo.“
„A čo sa naozaj stalo?“
„Si Strážca ohňa.“
„Strážca ohňa? Čo to znamená?“ spýtala sa nechápavo.
„Magické schopnosti čarodejníkov sa neustále rozvíjajú. No u každého inak. Rôznym tempom, rôznym smerom a rôznou silou. Tvoje magické jadro je veľmi silné. Vyvinula sa u teba schopnosť, ktorá bola doteraz ukrytá. Si Strážca ohňa... Vychádza z tvojho vnútra, preto ti nemôže ublížiť. No pre ostatných ľudí je nebezpečný. V tejto chvíli ho živia tvoje emócie, ktoré sú dostatočne silné, aby ho vyvolali z tvojho vnútra. Je to napríklad strach, hrôza alebo silné rozrušenie.“
„To znamená, že sa to môže opakovať?“ prerušila ho zdesene.
„Áno môže, ale môžeš sa naučiť túto schopnosť ovládať. Nie je dôvod báť sa. S trochou cviku sa naučíš oheň ovládať,“ dodal povzbudivo.
„Albus, ale ako je možné, že my sme cítili horúčavu tých plameňov a ona nie?“ spýtala sa Minerva nedôverčivo.
„Nezabúdaj Minerva, že medzi Strážcom a Vládcom ohňa je veľký rozdiel. Vládca ohňa ovláda len skutočný oheň, ktorí poznáme, plamene mu síce nedokážu ublížiť, ale rovnako ako ostatní ľudia, aj on cíti ich teplo. No oheň Strážcu je modrý a pre neho celkom úplne chladný. Strážca môže ovládať všetky druhy ohňa,“ dodal vysvetľujúco.
„Všetky? Teda aj...“ zašepkala zdesene.
„Áno Minerva...teda aj čarovné ohne...vrátane Diabolského ohňa,“ dokončil trochu unavene. V miestnosti sa rozhostilo ticho. Každý z nich bol zabratý do vlastných myšlienok. Dumbledor sa pohodlnejšie usadil do kresla a zatvoril oči. Na tvári mu pohrával úsmev. Nakoniec sa ho Jessica predsa len odvážila vytrhnúť zo zamyslenia.
„Čo je to Diabolský oheň, pán profesor?“
Dumbledor pootvoril oči. „Myslím, že na zodpovedanie tejto otázky je ešte príliš skoro.“
„Prepáčte, pán profesor. Naučíte ma ovládať ten oheň?“
„Áno, myslím, že to je najlepšie riešenie. Ale upozorňujem ťa, že to nemusí byť také ľahké.“
Postavil sa z kresla. „Myslím, že je na čase aby si odpočívala. Keď sa zotavíš začneme aj s ostatnými predmetmi. Dobrú noc.“
V tom momente sa zodvihla z kresla aj profesorka McGonagallová.
„Dobrú noc pán profesor, pani profesorka,“ povedala a dvere na nemocničnom krídle sa zatvorili.
Až teraz si Jessica uvedomila, ako ju to všetko vyčerpalo. Rebrá ju neznesiteľne boleli. Z pracovne vyšla madam Pomfreyová. „Počula som dobre, že riaditeľ už odišiel?“
Pristúpila k posteli s ďalšou fľaškou plnou elixíru. „Čo je to?“ spýtala sa Jessica nedôverčivo. „Elixír na bezsenný spánok,“ zodpovedala jej otázku madam Pomfreyová.
Jessica prehltla elixír, ktorý chutil rozhodne lepšie ako ten pred tým. Opatrne sa prikryla. Hlavou jej vírilo množstvo myšlienok, no o chvíľu sa dostavili účinky elixíru.